0
Posted February 2, 2012 by Jublo in Ľudia
 
 

2013: Zlý sen

Fragile Dreams
Fragile Dreams

Píše sa rok 2013. Je mi zima, som hladný a trochu roztrasený z náhleho výdaja energie, čo ma pri mojej neslávnej kondícii neprekvapuje. Nič som nikde nezohnal, tak znechutený vyzliekam deravý kožuch, zbavujem sa baranice a Winchester Defender so spílenou hlavňou hádžem do drevenej debni s poklopom. Smrdím ako mokrý pes. Do čerta aj s kanvicou, človek sa dopracuje k pár hodinám elektriny, a ten krám si kľudne prestane fungovať. Teraz neviem, či som svedkom krátkeho de-javu, alebo mi len na počudovanie pamäť slúži, ale počujem svoj hlas, ako v minulosti vykladá o časoch, keď 1,7 litra vriacej vody bude neskutočný komfort, a hlavne v takejto zime. Aj hľa, už sme tu…

 

Bilancia zásob. 3 fľaše kyslej kapusty, dve mäsové konzervy po záruke, balík suchárov, asi 2kg vlhkej múky, posledný balík mizernej kávy. Hmmm… prepadá ma pocit beznádeje, hlavne pri pohľade na miznúcu kvasenú kapustu. Bol to jediný spôsob ako prežiť, pri konzumácii občas ešte zohnatelného jedla – svinstva, ktoré ste mohli vy-obchodovať, alebo ukradnúť. Ak ste nemali 20 rokov, žalúdok sa bránil zanovitou nadprodukciou kyselín, a jediné čo ho udržalo na uzde bol naturálny antacid v podobe kvasenej kapusty. Čo sa stane, ak sa minie? Uff, cigarety. Tak tie som nevidel, ani nepamätám. Ani civilizované dutinky na výrobu vlastných. Mám iba trochu tabaku, čo som vyžobral od vojakov na kontrolných bodoch. Fajčenie môže naozaj zabíjať, konštatujem po dnešku. Ten posledný ”vojak” ma takmer zastrelil.

Zasa vidím všetko čierne, a imaginárne sa zato kopem do zadku. Všetko bude fajn. Dočasný výbor Aliancie sľubuje ružovejšiu budúcnosť. Šľak ich trafil, ktovie či ju dožijeme.

Len matne si spomínam na obdobie, kedy sa to všetko začalo. Myslím, že niekedy v januári, alebo snáď bol už február 2012. Práve odštartovala krutá zima, aj keď väčšina pomaly pritakávala mýtusu o globálnom otepľovaní, napriek tomu, že zrovna v tom období mýtus utrpel osudovú ranu od Meteorologického ústavu. Celý poveternostný chaos bol viac menej výsledkom posunu. Zimy sa stupňovali, len prichádzali o čosi neskôr. Dailymail varoval pred dobou ľadovou. Všade v tom čase vládla dobrá nálada. Ľady sa pohli, a Slovensko vďaka svojej maličkosti, a patriotickému amaterizmu spravodajských služieb, dosiahlo percentuálne najvyšší počet ”prebudených” obyvateľov na svete.

Spôsobovalo to nemalé problémy. Aj v ”alternatívnom svete”. S tak úžasnou štatistikou sa chceli popýšiť ”farebnejší papagáji,” ako bolo Slovensko. Presvedčil som sa o tom po reakciách zo zahraničia pri pokusoch o akú takú koordináciu. Okrem druhotriednych agentov, sa ale neponúkol nikto. Mnohí z tých, od ktorých by ste očakávali podporu sa otočili na opätkoch, nakoľko aj 15 minútová sláva z toho, kto sa ”uvedomil ako prvý,” už nemohla pripadnúť im. Ešte aj ten ukričaný z Texasu. Je mi zle.

Dodnes mám pred sebou You-Tube video, myslím že to bola tlačovka kde malá skupina odhodlaných ľudí vykladala o svojich požiadavkách. Pamätám si babu, čo tam ”v rámci spravodajského boja” smiešne pobehovala s mikrofónom na dlhej tyči. Nezabudnem ich pohľady. Boli mladí, ostražití, naivní, a kompletne – prekrásni. Nádherná vízia, človek sa nechal veľmi ľahko uniesť, lebo chceli niečo, o čom sníval ešte aj Dunčo na priedomí. A síce zbaviť sa reťaze. Tušil som čo sa bude diať ďalej. Najprv sa všetci dotknutí upokojovali, že všetko sa vyrieši samé od seba. Ľudí prejde rebélia, obzvlášť ak pocítia ruku zvráteného zákona, v podobe súdu, pokuty, zopár debát, potom príde ľahšia (dnes už vyumelkovaná) šikana, atď. veď to poznáme.

Niektorí z dotknutých však varovali. A v celku som ich chápal.

Ak toto nedostaneme pod kontrolu, a strhnú masy, čo sa im vzhľadom na nálady v krajine evidentne darí, tak nám rozbijú gebule a natrhnú zadky. Tí mladí síce tvrdia opak, ale sú dosť chytrí na to, aby vedeli, že bez obetí žiadna revolúcia nemá cveng. To tu už bolo, a nefungovalo. Tak sa zobuďte – ”súdruhovia,” lebo tie obete sme my!

Už si nespomeniem kto z nich to nevydržal a žobral o pomoc, či skôr o milosť. Zbytok ”demokratického” sveta sa síce zdráhal, a odkazoval vláde aby si ”zjedla, čo si upiekla”. Prišli ale starí známi kombinatorici a špekulanti, a tí vedia každú krízu premeniť na zlato. V prípade Slovenska sa trochu zapotili. Premýšľali. Predsa len klasický scenár nebol aplikovateľný. Slovensko malo ”holý zadok,” žiadna ropa, žiadne bohatstvá čo by stáli za reč. Načo potom humanitárne bombardovanie a vôbec celý humbug s inváziou.

Ak tam všetko rozmlátime, nedostaneme naspäť ani minutú muníciu, a nie ešte kontrakt na obnovu. Iba ak tak ranených predať na orgány…

Mizerná bilancia v tomto prípade – rezonovalo v riaditeľstvách ”bábkových divadiel”.

Aj tak prišli. Bratislavské ulice si ”potykali” s kobercovým bombardovaním, a bolo ohlásených do 100 tisíc mŕtvych rebelov po celom Slovensku.

Aspoň tak som to pochopil z alternatívnych správ, ktoré prenikli z bratislavského hotela kde medzi novinármi bol aj Mahdi Nazemroaya, ako spravodajský ”žoldnier” pre RT. Všetko sa zbehlo neuveriteľne rýchlo. Zo Slovenska zostalo spálenisko, a obnova rozhodne nebude mať tempo tej Líbyjskej. Niečo tu aj tak nesedí, spomínam si na vlastný zmätok, keď som v roku 2012 nevidel Slovensko na budúcej mape Európy.

Neviem, kde sme urobili chybu. Naozaj nám niekto potreboval dokazovať, že ak sa ”soft kill” nepáči, môžeme mať ”hard” verziu? Možno je to len pomsta zato, ako sme mladých zanedbali a z dejepisu vedeli iba pramálo. Možno sme sa mali viac angažovať a viac im asistovať, čo nebolo zrovna ľahké, lebo nikto neveril nikomu. Rozhodne sme nemali dopustiť, aby v naivite perforovanej túžbami, do ktorej sa celý národ okamžite zamiloval spáchali samovraždu, a keby len.

Ako sme si mohli myslieť, že v oceáne korupcie, podvodov a brutálnej tyranie, ktorá zúrila všade naokolo, ”demokracia” dovolí vytvoriť slovenskú oázu spravodlivosti a harmónie. Aj osemdesiaty deviaty musel najprv chcieť západ, a potom ešte schváliť Moskva.

Radšej na tým už ani nepremýšľam. Po-kašlali sme to, a ja tiež. Toľko sme ľudí prebúdzali, že keď boli konečne hore, zrazu sme im nemali čo povedať. Vlastne mali, iba sme si neboli istí či nás budú počúvať. Všetko je zložitejšie ako sa zdá, a my sme už vedeli o niečo viac. Nevzdali sme sa ideálov, iba nás ničilo vedomie, že je pred nami nesmierne dlhá cesta, a veci budú najprv horšie. Až potom sa tí, ktorí sa toho dožijú budú usmievať.

Alternatívne noviny sú tvrdý oriešok. Všetky tie nechutné články, noci strávené v diskusných fórach s kolegami, aby ste nepublikovali totálnu hlúposť. Overovanie, preverovanie, krížové kontroly. Byť tak editorom ”whore médií,” úplný sen, na klamstvo máte licenciu. V skutočných novinách je to iné. Ale občas aj odmena, aby to neznelo ako ponosa. Haha, jedno ”plusko” za mesiac od čitateľskej obce.

Precitám po hodine retrospektívnej nostalgie, a začínam ”šermovať” improvizovanou anténou. Ak večer vzkriesim agregát, možno bude pár hodín internetu, hoci riadne koktavého. Žiadny zo slovenských serverov sa zatiaľ netočí, ale možno ”dočiahnem” na niektoré z tých, ktoré som musel administrovať pred inváziou. Dozviem sa čo je nové, pár riadkami prispejem.

 

Bum-bum-bum… to ne-znelo ako dôverne známy rámus z posledných mesiacov. Prebúdzam sa a snažím sa zorientovať. Z chrbta mi určite trčí aspoň desať oštepov, aspoň tak sa cítim v prepotenom župane pri pochode dolu schodmi ku dverám.

”Dobrý deň! Neviete či je u susedov niekto doma? Je tu pre nich zásielka.

Viem čo bude nasledovať a začínam vidieť farebne.

”Neprebrali by ste im to?”

Podpisujem to pod dátum 2. februára 2012, aby som sa zbavil kuriéra.

Zamknem dvere, v zápätí sa vydesím z obrazu čo vidím v chodbovom zrkadle. Sadám si v jedálni a začína mi dochádzať čo sa stalo.

Tak toto bol najhorší sen v živote.

Dúfam, že sa neprisní organizátorom budúceho protestu, lebo inak je so svetlejšou budúcnosťou koniec. Alebo vlastne… neviem, iba teraz ma zobudili.

 

V každom prípade netreba zabúdať, že sny v kombinácii s dnešnou ”demokraciou,” nekončia tak, ako si človek zaumieni.

 

Zdroje:
M. Voxtow – Zlý Sen

 

 

Poznámka editora:

Na žiadosť niektorých čitateľov sú doplnené vysvetlivky, vzhľadom na nenápadný, ale v podstate ťažký štýl autora, ktorý originálne neoslovoval slovenské auditórium.

Ten posledný ”vojak”

S najväčšou pravdepodobnosťou osoba zo Sudánu, žoldnier v službách NATO, ktorého od vás delí kultúrna a jazyková bariéra. Má skúsenosti z Egypta a Líbie, kde bol nasadený v minulosti. Užíva ľahké drogy a nemá problém vás v ktorejkoľvek chvíli zastreliť.

Winchester Defender

6-8 ranová brokovnica s usporiadaním hlavní nad/pod. Dokáže strieľať ľahké broky, ťažké broky (z olova aj ocele, má veľmi kvalitné hlavňové vŕtanie, ktoré nepoškodia ani oceľové broky). Ďalej tzv. Slug (valec tvaru miniatúrnej frézy s priemerom 12mm). Obyčajne vám ju predajca ponúkne, ak chcete zastaviť lietajúceho slona jednou ranou. Ťažké broky sa používajú na obranu pred severoamerickým grizlym. Slug –  dokáže zastaviť lokomotívu, ak má pohon umiestnený v prednej časti. Po zasiahnutí pohonnej jednotky rozláme bloky motora a lokomotíva postojí.

Ďalší popis a definície vychádzajú z geniálne pripraveného zhrnutia (kompletná práca nebola voľne k dispozícii) od profesora doktora Kamrana. Zhrnutie bolo publikované na článkovom úložisku (Article Hub) newsdawn.net pod titulkom Who Really Controls the World a originálne sa objavilo v magazíne newdawnmagazine.com

Dotknutí (Gorily)

Zvrat ktorý (ľahko hanlivo) označuje našich politikov. Ich existencia má zásadný kriminálny podtón, ale sú to stále ”naši chlapci”. To čo ukradnú, zostáva v republike, čo je dôležité. Ak im udalosti ”rozbijú hlavu, ujdú k mame,” nie do klubu ”iluminátov”. Ide len o oportunistov v rámci možností, ktoré im vytvára slovenský volič. Nie sú nebezpeční a nie sú súčasťou globálnej mocenskej štruktúry. Vedia, že používať legislatívu proti občanovi nemá význam, lebo tú dokáže občan ľahko zmeniť. (To je tiež jediný význam protestov).

Nebezpečnými sa stávajú až vtedy, ak sú seriózne zahnaní do kúta a ich obrazne povedané ”nárek o pomoc” zastihne niektorého z poradcov pre Americko-izraelský vojenský komplex, ktorý situáciu zneužije a následne začne kombinovať. (Poradca je už nepriamo na výplatnej listine Impéria, prostredníctvom riadiacich bodov, akými sú napríklad Saudská Arábia, alebo Izrael) alebo priamo prostredníctvom agenta Impéria, ktorý ovplyvňuje alebo konkrétne tvorí proti-občiansku legislatívu. (Dobrým príkladom je americký prezident).

Ktorýkoľvek z bývalých amerických prezidentov ktorý sa pokúšal urobiť zmeny v globálnej mocenskej štruktúre, buď neprežil ako v prípade JFK, alebo bol krajne neúspešný.

Politici sú rovnakou obeťou globálnej mocenskej štruktúry, čím sú bežnému občanovi veľmi blízki, aj keď v očiach občana krajne nepopulárni. Na ich obhajobu treba vziať do úvahy fakt, že po ich výmene ich nahradia charakterovo úplne rovnakí jedinci, čo zaručuje globálna mocenská štruktúra, ktorú bez koordinácie zo zahraničím nemožno zmeniť a ktorá nebola zmenená od čias egyptských faraónov. Ak na miesta politikov dosadíte slušných ľudí, ktorí sa nedajú skorumpovať, buď Slovensko neprežije vďaka ekonomickej izolovanosti, alebo vojensko-priemyselný komplex zorganizuje prevrat. (Najskôr by došlo ku kombinácii oboch). Prevrat bude potom realizovaný podľa schémy známej z Líbye, alebo Sýrie, Ekvádoru, Panamy, atď.

Doporučený materiál:

John Perkins
Confessions of an Economic Hit Man

Existuje výnimka, po ktorej uplatnení je možné nasmerovať ekonomické aktivity na Island, Rusko a Čínu. Takýto postup by tzv. Západ vnímal ako krajne nepopulárny, vzhľadom na strategickú geografickú oblasť. Na získanie podpory obyvateľstva, je potrebné obyvateľstvo do-vzdelať.

 

 

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 9.8/10 (32 votes cast)

2013: Zlý sen, 9.8 out of 10 based on 32 ratings


Jublo