Keď sa ruských detí dotklo zlo, Putin ich ochránil

Tragédiu, ktorú len ťažko opísať slovami, prežívajú aj slovenské deti v UK. Neochránil ich nikto, zastal sa ich len málokto. Ľudské práva slovenských rodičov a ich detí, sú porušované tým najbrutálnejším spôsobom britskými autoritami. O deťoch a ich osudoch rozhodujú pochybné tajné súdy. Súdy bez poroty, bez potreby akýchkoľvek dôkazov, bez akejkoľvek transparentnosti a takmer vždy bez prítomnosti médií. Ide o súdy, ktorých praktiky pripomínajú skôr fašistické diktátorské režimy, vonkoncom nie modernú demokratickú spoločnosť.

Podľa príspevkov slovenských rodičov, ktorí vzhľadom na pretrvávajúcu krízu v Británii previedli najhlbší možný prieskum, ide najskôr o prežitok z imperiálnej minulosti, alebo naopak. Možno je to jeden z najmodernejších nástrojov strachu o ktorom širšia verejnosť nevie z dôvodu zákazu medializácie konkrétnych prípadov. V prípade že sa ľudia vzhľadom na vlastné skúsenosti o stave dozvedia, sú bezpríkladným spôsobom zastrašovaní a následne donútení stav akceptovať.

Vzhľadom na to, že podobné praktiky boli pozorované i v ďalších európskych krajinách, objavilo sa podozrenie, že ide o globálny trend rozširovania nedemokratických praktík. Podľa názorov obetí, kedykoľvek príde k situácii, kde rodičia nesmú napadnúť vykonštruované obvinenia autorít, alebo proti nezákonnému konaniu nie je dovolené podať odvolanie (ako v severských štátoch Európy) situácia dosiahne rozmer diktátorského režimu a nutne dôjde k mobilizácii verejnosti.

Odpoveďou na vzniknutú situáciu je sklamanie, masívna vlna nevôle a odôvodnené obavy. Niektoré slovenské rodiny UK už stihli opustiť, iné žijú v prípravách na odchod. Zostávajú tí, ktorí nemajú čo stratiť, alebo veria v rýchlu zmenu legislatívy. Slováci na pochybné britské praktiky zareagovali najkritickejšie zo všetkých prisťahovalcov. Každodenný strach o zajtrajšok sa krok po kroku zmenil na hlboké opovrhnutie či už anglickou, alebo slovenskou stranou.

Možno aj preto sa “sweet home” nestáva univerzálnou destináciou našich utečencov z Anglicka. Sú unavení zo stresu, všadeprítomnej diskriminácie, ignorantstva, ponižovania a falošnej rétoriky falošnej štátnosti. Ďalšie majoritné a všeobecne známe britské špecifikum vzhľadom na mieru znechutenia odmietajú spomínať. Ako sme sa dozvedeli od rodičov (zatiaľ) v bližšie nešpecifikovanom meste Ekvádoru, vzniká malá komunita Slovákov, ktorým nevadia tarantule, ani občasné prepady autobusov. Ekvádor ešte “nevychladol” z premien, ktoré absolvoval. Stretávajú sa tam zaujímaví ľudia s veľmi podobným osudom a podobnou víziou. Ak radi budujete kariéru nechoďte tam. Ak máte slabosť pre ľudskú úprimnosť, nenavštívte “kmeňových,” mimo miest. Ak vám zvykne učarovať nočná obloha, nikdy nepočítajte ekvádorské hviezdy v dažďovom pralese.

Nájom za slušné bývanie stojí tristo dolárov, nie osemsto libier. Kriminalita je vyššia ako v Bratislave, zato nižšia ako v Londýne, alebo v Liverpoole. Účty sú smiešne, benzín lacný, autá príšerne drahé, strava výborná…

Koniec-koncov, čo horšie ako Británia môže slovenskú rodinu postihnúť? Ekvádor definitívne je krajina tretieho sveta. Dostať sa tam nie je lacné, ani jednoduché. Pre niekoho hrôzostrašný, v mnohých ohľadoch rozdielny, tiež optimistický a kompletne prekrásny je Ekvádor. Ide o mladú demokraciu, trpiacu najrozličnejšími chorobami. Nedostatky vyvažuje priamočiarosť a menej sofistikované intrigy. Podľa tvrdenia Slovákov, ak by vám chcel niekto zobrať deti, stačí zavolať políciu. V Británii sa polícia kradnutia detí zúčastňuje.

Na Slovensku je prezidentom Ivan Gašparovič, nie Putin. Slováci v zahraničí, si prezidenta často poznajú len z televízie. Sú presvedčení, že slovenské deti neochráni.

…povedali slovenské mamy.

Ekvádorskí “amigos,” sú pre našinca trochu “temperamentná a trochu hlučná výhra,” zatiaľ ale nesklamali. Ak sa tak stane, dúfame, že nás Jojka príde zachrániť. Lieta sa tam cez Madrid.

Povedalo s úsmevom zopár Slovákov, ktorých nezlomila brutalita temného impéria, ani podlosť tých, ktorým dôverovali. Deti a exodus, to sme tu už… mali.

Tak teda veľa šťastia, slovenskí amigos! Nech prídu z konca sveta samé dobré správy. Bolo mi cťou! Do čerta… bolo mi nekonečnou cťou…

Foto: (AP)

Zdroje:
RT
Slovenskí rodičia v UK