Slobodný Vysielač
Aj keď Slobodný Vysielač zatiaľ “kotví v internetovom prístave,” teda nevysiela terestriálne, okrem príjemného prekvapenia (takmer) pre všetkých, prispel hlavne do “alternatívneho sveta.” Nové svetlo v podobe efektívnej spätnej väzby, ktorú postrádajú takmer všetky alternatívne a pseudo-alternatívne spravodajské zdroje, nemá na Slovensku obdobu. Na seriózne hodnotenia je najskôr priskoro. Uvedených je len niekoľko subjektívnych pohľadov a pozorovaní, ktoré sú spracované do článku.
Odozva ľudí je prekvapivá, napriek tomu, že vysielanie sa nevyhlo ani jednej z detských chorôb, na ktorú by podobné projekty mohli trpieť. Vzhľadom na prvé kroky v neprebádaných vodách, váhavú orientáciu v informačných zdrojoch (čo nemá vyznieť ako kritika) spravodajská časť mierne zaostáva za inými reláciami s pozitívnou odozvou.
V súčasnej dobe sme svedkami prekvapivej vlny mobilizácie v mainstream médiách, hlavne v Británii a čiastočne v USA.
Informačná “vojna,” ktorá pre mnohých je – a mala by byť dominantnou reláciou volá po širšej podpore.
Na druhej strane, to ako sa so stavom vysporiadali v rádiu, možno opísať v superlatívoch. Ambícia vytvárania priestoru pre najrôznejšie okruhy ľudí sa javí byť naplnená, zrejme ale nezastane miesto predmetne hodnotovej lekcie, ktorú z pravidla adresuje ten, kto vládne mikrofónu.
Pre nováčikov, môže ísť o menej vábivý koncept. K zmene názoru dochádza potom, čo si uvedomíme priority a časovú stiesnenosť. Nie programovú, skôr tú, čo súvisí s rýchlou zmenou udalostí, s ich zdrvujúcou dynamikou, ktorú dnes dokážu podchytiť len publikačné koalície s masívnou sub-štruktúrou v každom kúte sveta, aj to iba s funkčným prepojením na spravodajské služby. Schéma tak vytvára podmienky pre analýzu, bez ktorej sa správy menia na “čiernu kroniku.”
Pozorované reakcie a postoje príjemne prekvapili. K pozitívnej výmene došlo šiesteho aj dvanásteho februára, počas večerných relácií. Po ich vypočutí nie je možné spochybniť súzvuk.
Vysielanie indukuje odozvy, ktoré orientujú všetky médiá, či už ide o skupinu menej populárnych, alebo o tie so snahami nazrieť za oponu, čo je zatiaľ veľkým, no málo doceneným prínosom.
Podľa komentárov privátnych diskusných skupín, ktorých autori sú domáci i zahraniční Slováci, po prvý krát dochádza k syndrómu “víkendového zúfalstva,” čo je vlastne situácia, keď poslucháčska obec postráda hovorené slovo, ak program stanice spomalí z dôvodu voľných dní.
partnera…
Povedali niektorí…
Počas aktivitami nabitého týždňa, ho pohltí vír posledných zbytkov radostí. Aj keď sú bolestne vyvážené občianskymi povinnosťami, stále existujú šance na záchranu. Teror samoty a strata spolupatričnosti zaklopú na dvere cez víkend. Prirovnanie, ktoré nenadchne “trúbkami a píšťalkami,” no zostáva komplimentom.
Rozplakalo ma to. Ako malá som chodila na detské predstavenia…
Očakávania sú vysoké, pri všade prítomnom nadšení snáď i na dosah. K tomu aby sa z člnu v prístave stala loď, ktorou sa poslucháči odvážia na otvorené more, treba ešte úsilie a pokračujúcu symbiózu. K spomínanej premene môže však dôjsť oveľa skôr, ako sme v tejto chvíli ochotní pripustiť.
|
|
Slovy HD 720: HD – On, Full Screen, Play (Nekomerčné použitie, Hudba: Kredit autorom)
Hovoríme o úsilí, ktoré už sotva nachádzame, preto hľadajme s odhodlaním. Nové rádio je predmetom analýz v pozitívnom slova zmysle. Modelom, ktorý si zaslúži podporu každého, o to viac v časoch negatívneho vývoja.
Ak má ľudskosť ukryť hlavu do piesku, musí byť na kolenách. Nikto z nás ju tam vidieť nechce, hoci ide o vytrvalo podsúvaný obraz. Vstať z kolien, neznamená víťazstvo. Znamená dôstojnosť, keď ľudskosť tyranii povie NIE.
Nie, ktoré zamrazí…
Zdroje:
Príspevky čitateľov
Slobodný Vysielač,
- Podobné témy
- Informačná Vojna
- rádio
- verejnosť
